Perzekúcie a prenasledovanie cirkvi sa obrátili proti režimu

Perzekúcie a prenasledovanie spôsobili, že \"najsilnejší opozičný prúd bol práve v katolíckej cirkvi, katolíckom disente, medzi laikmi a v tajnej cirkvi, \" myslí si Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa (ÚPN). Slovensko malo podľa neho veľkú výhodu v tom, že tu vďaka religiozite existoval silný homogénny opozičný prúd, ktorý bol aj počtom veľmi dobre zastúpený. V roku 1989 sa podľa štatistík dve tretiny obyvateľstva hlásili k cirkvi.

Prorežimné vedenie cirkvi ľudí nedokázalo zmiasť. Púť na moravský Velehrad mala byť straníckou propagandou, skončila sa však fiaskom. \"Stranícke orgány ministerstva kultúry a prorežimné združenie katolíckeho duchovenstva chceli demonštrovať dobrú úroveň náboženského života na Slovensku, ale pútnici, ktorých bolo okolo 200.000, začali prekrikovať týchto predstaviteľov a skandovať heslá za náboženskú slobodu a návštevu pápeža. Toto bol krach pre komunistické vedenie a odštartoval sériu ďalších protestných aktivít, \" opísal jeden z prvých prejavov nespokojnosti ľudí v osemdesiatych rokoch Dubovský, pričom zdôraznil, že \"ľudia na púti dokázali vyjsť z anonymity\". V roku 1987 sa rozbehla najväčšia podpisová akcia Podnety katolíkov k riešeniu náboženskej situácie v Československu. \"Získala vyše 500.000 podpisov, s menami a adresami ľudí, z toho 291.000 zo Slovenska, neskôr pribudlo ďalších 200.000. Patrila medzi najväčšie protikomunistické podpisové akcie v Európe, \" uviedol Dubovský. Cirkev sa začala ozývať čoraz viac.

Sviečková demonštrácia z marca 1988 bola jednou z najväčších protestných akcií od roku 1969. \"Na Hviezdoslavovom námestí sa zišlo okolo 10.000 ľudí, ktorí požadovali náboženské a občianske práva, čo je veľmi dôležité. Prvýkrát sa rozmer občianskych a ľudských práv objavil v kresťanskom disidentskom prostredí, \" vysvetlil Dubovský, podľa ktorého táto demonštrácia odštartovala akcie, ktoré Slovensko doviedli až k novembru. Následne na to Srholec, Čarnogurský, Selecký a ďalší prichádzajú s aktivitami, ktoré majú viac ako náboženský charakter, majú rozmer občiansky, ľudsko-právny, \"preto aj cirkevné štruktúry a nábožensky orientované občianske hnutia podstatne prispeli k pádu režimu, \" zhodnotil Dubovský.

Komunistický režim sa veľmi bránil ústupkom cirkvám na Slovensku. \"Slobodné pristupovanie k rôznym cirkevno-občianskym záležitostiam ako krsty, sobáše, pohreby, prihlasovanie detí na náboženstvo, to všetko bolo vo veľmi zlom stave. Ľudia boli za to priamo aj nepriamo perzekvovaní, \" ozrejmil Dubovský a dodal, že cirkevná sloboda, ktorá bola zaručená v ústave a zákonoch, bola v praktickej rovine silne potláčaná.